Bulímia ako následok traumy v živote Kláry

V živote sú najrôznejšie situácie, ktoré nás niekedy privedú do slepej uličky. Hľadať cestu von býva niekedy ťažké, ale nie je to nemožné. Podobne, ako v prípade Kláry a jej traumy z detsva, ktorá spustila bulímiu. Trvalo to dlho, ale Klára je z toho von.

Bulímia v živote Kláry…

Klára ma vyhľadala s problémom, ktorý ju ovláda už od jej 14 rokov. Teraz má 38. Dlhá doba, však? Samozrejme, že som nebola prvá, s kým sa snažila vyriešiť to, čo ju ničí. So svojím „trápením“ bola dokonca trikrát hospitalizovaná na psychiatrii. Stále užíva lieky, ktoré má predpísané od svojho psychiatra. Vystriedala už viacero typov terapií, ale zatiaľ bez úspechu. Klára sa trápi s poruchou príjmu potravy, mentálnou bulímiou.

Ale poďme poporiadku.

Bolo viacero okolností, ktoré ako mladé dievča, vnímala negatívne.

Jej mama bola vysoká, štíhla žena, ktorej záležalo na vzhľade možno viac, ako by bolo vhodné. Svoju dcéru sa tiež snažila vtesnať do „tabuliek“. Pri obedoch sa pýtala, prečo si berie už druhú knedľu, a či si nechce k tanečnej a volejbalu pridať ďalšie športové aktivity. Klára bola trochu iný typ ako mama, po otcovi zdedila zavalitejšiu postavu a napriek tomu, že sa snažila mame vyhovieť, nebolo to ľahké. Dve tri kilá navyše mala vždy a mama len prevracala očami, keď ju pravidelne v pondelok ráno vážila.

Klára mala pocit, že mama nikdy nebola jej spriaznenou dušou. Vždy uprednostňovala jej mladšieho brata. Nech vyviedol čokoľvek, mama povedala: „Veď ho nechaj, on je malý.“ On mohol všetko na svete a Kláru aj za najmenšie maličkosti trestala. Najviac zo všetkého túžila po tom, aby ju mama za niečo pochválila. Za hocijakú maličkosť, ale to sa nikdy nestalo. Mala pocit, že mama ju nemá rada, lebo jej pokazila mladosť, nakoľko sa jej narodila keď mala len osemnásť rokov.

Článok Bulímia ako následok traumy v živote vznikol v spolupráci s Magazínom 40plus. Nech sa páči – tu je celý: TRAUMA A BULÍMIA

Ak potrebujete poradiť alebo konzultovať, som tu pre vás.

Zuzana Gažová